JA-PAN
Nápojový automat uprostřed lesa, osvěžovače vzduchu na lešení a brýle z půjčovny - to všechno v Japonsku viděla všímavá pozorovatelka Katka Líšková.
Keď vkročíte do Indie, čaká vás kultúrny šok. Keď dorazíte do Japonska, čaká Vás pozitívny kultúrny šok. Veľmi ľahko si zvyknete, že na všetko sa myslí dopredu. Ideálna dovolenka, kde vy ste naozajstným pánom. JA-PAN.
Koľkokrát sa vám stalo, že po dlhom lete ste pristáli a vystúpili z lietadla ako „mátoha“? Neviete, kde máte pero na vypísanie formulárov, ako sa volá hotel, kde budete bývať.. a do toho všetkého ešte neviete nájsť okuliare a bez nich.. Hmmmm, ale Japonci myslia na všetko a za vás. Na emigračnom oddelení pri vstupe máte elegantný stojan a na ňom hneď niekoľko dioptrií na požičanie.
Všetko, čo ste o Japonskej úslužnosti, dochvíľnosti, loajalite a zodpovednosti počuli, platí. Dvojnásobne. Vyjdem von z letiska a v príletovej hale ma pracovník v bielych rukavičkách usmerní do zmenárne. Ak by tam bolo náhodou veľa ľudí, na zemi sú nakreslené „stopy“ presne, kde sa má človek postaviť, aby stál v rade na úvodný formulár o valutách a potom, do ktorého radu sa postaviť k finálnej zámene k pracovníkovi banky do okienka. Mám v živej pamäti, ako som menila peniaze naposledy na Kube. Dostávam samé veľké bankovky a slušne sa pýtam pani za okienkom, či by mi aspoň pár z nich nezamenila za drobnejšie. Je to ako kráčať s 500 eurovkami vo vrecku. Kubánska pracovníčka za prepážkou si najprv dolakuje nechty, prehodí pár vtipných poznámok s kolegyňou od vedľa (dokonca na moju adresu) a potom odpovie: „zlatko, čo ja vyzerám ako banka?“ Ešte raz pozriem na nápis nad jej okienkom „BancoNacionaldeCuba“... nechce sa mi ju volať von z jej pohodlného kresla a tak to radšej nechávam tak.
Pre porovnanie letisko v Osake: zamieňam peniaze a opäť samé veľké bankovky. Skúšam ten istý postup. Pracovník za prepážkou mi niečo hovorí, no jeho angličtina je asi taká ako moja japončina. Ale... ten istý pán v bielych rukavičkách, ktorý ma pred chvíľou uviedol do zmenárne, ma má jedným očkom „v merku“. Elegantným skokom je u mňa skôr, než by ste stihli vysloviť JAPAN. A už ma aj berie preč, aby som ostatným nezavadzala. „Timeis Money“ a v Osake to platí niekoľko násobne. Tu sa všetci namiesto „Dobrý deň“ zdravia „Koľko si dnes zarobil?“ Len pár krokov od zmenárne sú „changingmachines“. Jednoduché riešenie. Vložíte bankovku a stlačíte jeden gombík, na aké drobné by ste to chceli rozmeniť. JA-PÁN.
A ešte jeden taký detail: všetky svetielka svietia na zeleno. To znamená, že stroj má k dispozícií všetky kombinácie. Po čase vás to v Japonsku neprekvapí, ale na začiatku, je to vážne kultúrny šok. Ľutujem tých Japoncov, čo prídu k nám a chcú si napríklad kúpiť lístok na MHD.
Mimochodom, vedeli ste, že v Japonsku je viac než päť miliónov „vendingmachines“? Japonci proste milujú si všetko kupovať cez stroje. Samozrejme, najviac týchto strojov predáva nápoje. Nájdete ich aj na absolútne nečakaných miestach. Idem si napríklad hustým lesom a tam.. stroj na nápoje. Nepýtajte sa ma, ako je napojený na elektriku, ale nápoje v ňom sú samozrejme chladené. A... žiadne svetielko nesvieti na červeno. Na tej lesnej cestičke majú všetky príchute, na aké si len spomeniete. A to nie je všetko. Náš klient- náš pán. Máte radi Fantu? Akú príchuť? V Japonsku ponúka tento nápoj viac než 70 rôznych možností. Stále sa vám máli? Firma Kit-Kat vyrába svoje tyčinky pre tento trh napríklad so sake príchuťou. Alebo zelený čaj, alebo miestne obľúbené sladké fazuľky. Alebo kit-katwasabi.. tak toto je už aj na mňa priveľa.
Uff, celkom som vyhladla. Jedlo sa objednáva v pred reštauráciou umiestnených automatoch. Ak by ste aj nevedeli japonsky. Každé jedlo má svoj špecifický obrázok. Iba stlačíte tlačidlo, stroj vygeneruje jedinú otázku, ako by ste radi zaplatili a už aj držíte v ruke lístok s poradovým číslom. Stačí sa pohodlne usadiť a o chvíľku to máte na stole.
Lámete si u nás hlavu občas nad jedálnym lístkom? Aké veľké bude asi tiramisu? Ako sýty bude asi zmrzlinový pohár? V JA-PÁN krajine to máte poriešené. Každá reštaurácia má buď dokonalý obrázok jedla, ktoré Vám pristane na tanieri alebo jeho exaktnú maketu z plastu a silikónu. Žiadne také, že „cca“ v Japonsku neexistuje. Nejaký náhodný obrázok vyprážaného syru s hranolkami stiahnutý z internetu, ktorý sa ani zďaleka nepodobá na to, čo vám pristane na tanieri? To by si žiadny podnik nedovolil!!
Nehovorím o štandarizovanej výrobe nejakých umelohmotných makiet jedla, že idem do obchodu a kúpim plastový rezeň, ktorý potom vystavím vo výklade reštaurácie. Každý šéfkuchár presne dozerá na to, ako sa jeho napodobenina vyrába, aby sa čo v najväčšom počte detailov zhodovala s reálne ukuchteným jedlom vkonkrétnej reštaurácii. Jedna takáto maketa vyrobená na mieru môže stáť aj 200 euro.
Japonci sa vyžívajú v detailoch, potrpia si na kvalitu potravín a naozaj dobrý servis. Možno práve preto je v tejto krajine viac michelinovských reštaurácií ako na celom svete dokopy. Áno, keď spočítame celý svet dokopy, výsledná suma neprekročí počet v jednej krajine- JAPAN!! Vynikajúco sa tu najesť je priam detsky jednoduché. Poviete si, michelinovské reštaurácie sú pekelne drahé. Jedna priemerná slovenská výplata nepokryje rodinnú večeru ani zďaleka.
Hmm, čo takto dať si v Tokyu obedové sardinky za menej než 8 euro? Alebo v Kyote budhistickými zen mníchmi pripravované vegetariánske kompletné obedové menu za menej než 30 euro? A to nehovorím, že si jedlo vychutnávate priamo v komplexe nádherného chrámu, ktorého základy boli postavené v XIV storočí. Každý kus zeleniny naozaj chutí a kombinácia jednotlivých ingrediencií je prekvapivá a zároveň vôbec nie extravagantná. Všetkého je tak akurát a všetko spolu vytvára absolútne dokonalý zážitok.
Peniaze pre vás nehrajú rolu? Tak kobesteak v Tokyu za cca 250 euro nebude iste problém. Nehovorím o porcii pre jednu rozvetvenú rodinu. Mám na mysli cca 500gramový kus mäsa. Michelinguide je vo svete známy bedeker gurmánov. Škoda, že tam nie je ešte žiadna slovenská reštaurácia. Nemusí ponúkať astronomické ceny, rokmi preverená kvalita je to, čo hrá prím.
Do takej reštaurácie iba pekne oblečení a vyvoňaní – možno si poviete. Ale keď je vonku v lete extra teplo a váš dezodorant nezaberá, čo s tým?
Aj na toto majú Japonci riešenie. Väčšina zastávok na MHD a aj niektoré miesta v parkoch na oddych sú „zásobované“ jemným popraškom vody, ktorý celý priestor osviežuje. Vrcholom pozitívneho kultúrneho šoku bolo pre mňa vidieť tieto osviežovače natiahnuté na stavbách po lešení, aby murárom nebolo príliš teplo pri práci. Tak tomu sa hovorí luxus!!
Alebo šlapem horským chodníkom, vonku najmenej 90% vlhkosť vzduchu a najmenej 35 stupňov v chládku. A zrazu, hneď pri informačnej tabuli je ventilátor. Áno, v strede lesa!! Aby ste mali príjemné čítanie o okolitých lesoch a zvieratách v nich žijúcich. Tak toto už je aj na mňa moc!!
Nie vždy je však v krajine vychádzajúceho slnka teplo a slnečno. Japonci milujú dážď, pretože zbožňujú dáždniky. Dostať ich kúpiť absolútne všade. Vo všetkých možných farbách, veľkostiach, vzoroch i typoch. Ak by ste náhodou zabudli, že vonku prší, v potravinách ich predávajú hneď za dverami. Stačí spraviť jeden krok späť a.. dáždnik môže byť váš. Ak ste si zabudli dáždnik doma a s pršiplášťom sa cítite „out“ v čisto dáždnikovej krajine, kde vymysleli ešte aj držiak na dáždnik na bicykel. Plus každý hotel má pre vás jeden kus k dispozícií a nepustia vás bez neho von.
Tak ako vás nepustia von, vás nepustia ani dnu. Múzea, kaviarne a iné „verejné priestory“ majú svoje odkladače na dáždniky. Chápete predsa, že je nanajvýš nezdvorilé zamokriť niekomu podlahu, hoci je to len verejné múzeum. Tak ako si zamknete bicykel, si hneď vo vedľajšom stojane uzamknete svoj dáždnik a po návšteve napríklad kultúrneho stánku si ho spätne vyzdvihnete.
A propos, verejné priestranstvá. Sú čisté a upravené napriek tomu, že nikde nenájdete odpadkový kôš. Áno, je to možné!! K ostrovnej kultúre patrí, že každý je zodpovedný za svoj odpad sám. A preto nie je žiadnou zvláštnosťou, že všade po krajine nájdite nápisy (hlavne v angličtine a čínštine, veď Japoncom to od malička vštiepajú do hláv) typu:
„Take your trash home“ alebo „Please, take your garbage home with you“
Áno, doma to už môžete s kľudom Japonca vyhodiť.
Je úžasné cestovať a objavovať stále niečo nové. Táto ostrovná krajina vás neustále niečím prekvapí a vy sa cítite ako európsky barbar. Ako keď do Japonska prvýkrát prišli Portugalci a boli veľmi prekvapení, že miestni sa kúpu každý deň. Každý deň? Ťukali si vtedy prstom po čele! Mimochodom, ak sa dnes vyberiete do japonského onsenu (niečo ako termálne kúpele) nezabudnite, že vo väčšine je prísny zákaz tetovania.
Že neviete, ako sa na takú dovolenku zbaliť? Nevadí v Japonsku sa predávajú kufre nie na objem, ale na počet dní, koľko plánujete vycestovať... isto vám nejaký ochotný predavač rád pomôže, veď JA-PAN je krajinou extrémne spoľahlivých služieb, kvalitného jedla a kultúrnych šokov na každom kroku. Toľko prekvapení ste už dávno nezažili!!
Chodiť ako Scarlett Johansson s otvorenými ústami v geniálnom filme „Stratené v preklade“. Japonsko žije rýchlo a vy by ste sa naň rýchlo mali ísť pozrieť.
