Aká bola džungľa
Počas dvojmesačnej cesty naprieč Južnou Amerikou, sa nám podarilo dostať aj do najväčšieho dažďového pralesa na svete. Plaviť sa ním loďou sedem dní, bolo skvelé. No pred nami bola ďalšia výzva. Ešte lepšia! Chystali sme sa vybrať hlbšie do džungle a stráviť tam niekoľko nocí.
Za mestom Manaus, sa asfaltová cesta rýchlo zmenila na prašnú a kľukatú vlnovku. Bola to celkom iná krajina. Všade okolo nás, sa čoraz viac menila domová zástavba, na tropickú džungľu, až nakoniec auto zastavilo pri brehu rieky Rio Negro. Tu naše obrovské dva batohy spolu s nami naložili do malej drevenej loďky. Trochu som sa obával, či sa aj s nami pod toľkou záťažou nepotopí. Keď sme však vplávali do lesa zaliateho čiernou vodou, z ktorého trčali obrovské koruny stromov, prešlo ma to.
Inak sa ani nedalo. Bolo to ako v rozprávke. Na hladine plávali pestrofarebné kvety, zo stromov trčali dlhé liany, po ktorých sa bezstarostne naháňali opice. Porasty boli také husté, že cez ne nebolo vidieť na oblohu. Kde tu okolo nás preplával riečny delfín alebo z výšky niekoľkých desiatok metrov skočil strmhlav do vody samovražedný leguán.
Plaviť sa zatopenou džungľou je dokonalá meditácia. 
Riečne delfíny sa radi predstavujú tesne popri lode.
V tomto ročnom období sa pre početné a husté lejaky vyleje z brehu rieka a zaplaví tak značnú časť džungle. Na päť nocí sme mali nocľah uprostred malého ostrovčeka niekde, kde ani GPS neukázalo súradnice s našou polohou. Odtiaľto sme každé ráno podnikali výlety do džungle. V oblasti rovníka trvá deň 12hodín. Svitanie je zavčas rána a tma zahalí všetko navôkol tiež pomerne dosť zavčasu. To je ideálny čas pre lovcov. Prvý večer, keď sme bezstarostne ležali v hamakách na „našom“ ostrove, ma prekvapili čudné zvuky. Prichádzali z blízkeho okolia. Spýtal som sa teda milej, staršej pani, ktorá dávala na nás pozor, čo to je. Bezstarostne mi povedala, že to bude asi iba krokodíl, ktorý niečo ulovil. Príjemná predstava pred spánkom kúsok od brehu. Uspávanka, ktorá je v džugli zadarmo pre každého, je úžasná. Všetky tie neidentifikovateľné zvuky sú na nezaplatenie.
Ráno prišiel ďalší šok. Kúsok od nás si spokojne driemal na stene pavúk veľký ako moja dlaň. Snáď tam bol celú noc a držal sa od nás v bezpečnej vzdialenosti. Ako nám miestny domorodec ukázal, v džungli je celkom iný svet. Tu sa dá nájsť všetko. Ovocia a zeleniny tu je toľko druhov, že väčšinu z nich sme nikdy pred tým nevideli. Ak už sme aj niečo poznali, tak chuť bola neporovnateľná s tým, čo máme doma na pultoch v obchodoch.
Rieky sú plné rýb a aj my sme skúsili loviť. Na kuracie mäso sa ulakomili pirane, ktoré za svoju „lakomosť“ zaplatili najväčšiu daň v podobe vlastného života. Cesta z rybačky už bola za tmy a plavili sme sa so zapnutými čelovkami na hlavách. Sprievodca si všimol pri brehu odraz očí aligátora a hneď spomalil. Pomaličky sme sa k nemu prikradli a jemu sa ho podarilo chytiť do rúk. Bol ešte mladý a asi 50cm dlhý. Napriek tomu, mal dosť sily, keď sme ho držali v rukách.
Pri prechode tej časti džungle, ktorá nie je zaplavená, sa bez mačety ďaleko dostať nedá. Porast je neuveriteľne hustý. Treba však dávať pozor aj na to kde stúpať. Žijú tu mravce veľké ako osy, ktoré lovia v päťčlennej skupinke a dokážu si poradiť so zajacom.
Na niektorých brehoch rieky sa nachádzajú malé riečne pláže. Dá sa tu oddýchnuť a zrelaxovať. Nie však každá je vhodná aj na kúpanie. Treba sa vždy spýtať či je to možné alebo nie, lebo na miestach kde je silnejší prúd vody, žijú ryby, ktoré dokážu zabiť človeka. Tam kde je voda pokojná a kľudná takéto nebezpečenstvo nehrozí.
Ďalšou z vecí, ktoré patria do kolónky nevyhnutné je lokálny repelent. Aj po jeho aplikovaní má každý návštevník „v pätách svoj vlastný roj komárov“, ktoré netrpezlivo čakajú na to, aby si zobrali svoju potrebnú dávku ľudskej krvi.
Jedno z najzaujímavejších a najfascinujúcejších miest na našej planéte, aké sa mi doteraz podarilo navštíviť je rozhodne Amazonský Dažďový Prales. Nie nadarmo sa hovorí, že kto sa doň raz dostane si ho buď zamiluje alebo ho bude nenávidieť. U mňa bezpochyby platí prvá z možností.
"Veľmi ma poteší, keď si moje príbehy z predošlých ciest spolu s fotografiami z 25 krajín pozriete v bezplatnom eBooku, ktorý je dostupný na mojom blogu photoandtraveling.com."
