Kavkazské matení písmem
Zvykli sme si, že si pri písaní a čítaní vystačíme s latinkou. Nájdeme ale krajiny, ktoré používajú svoje vlastné písmo, nepodobajúce sa na žiadne iné na svete. A aby to bolo ešte zaujímavejšie, nejedná sa o jednu abecedu, ale hneď štvoricu rôznych súborov písmen. Reč je o Gruzínsku a Arménsku.
Arménska abeceda sa používa približne od roku 405 dodnes, písma gruzínske sú o štvrťstoročia mladšie – ich vznik sa datuje okolo roku 430 nášho letopočtu. Kým arménska abeceda – v arménčine „Hayots aybuben“ má jedinú verziu písma, ktoré vymyslel lingvista a duchovný v jednej osobe Mesrop Maštoc, gruzínske písmo má hneď tri abecedy – „Asomtavruli“, „Nuškuri“ a v súčasnosti najviac využívanú „Mkhedruli“.
Zaujímavosťou je i zmena počtu písmen v oboch jazykoch. Kým k Maštocovej arménskej abecede, ktorá mala spočiatku 36 písmen, tri ďalšie pribudli a dnes ich Arméni používajú 39, u modernej gruzínskej abecedy Mkhedruli šiel vývoj opačným smerom. V roku 1879 z nej bolo odstránených päť nepotrebných písmen a ich počet sa tak znížil na súčasných 33.
Arméni i Gruzínci sú na svoju písomnosť patrične hrdí, niekedy sa však navzájom doťahujú. Časť jazykovedcov sa domnieva, že za zrodom gruzínskeho písma stojí takisto Maštoc, pričom Arméni občas nezabudnú dodať, že „tie škaredšie písmená prenechal Gruzíncom“. Regionálna rivalita medzi susedmi tu dodnes zohráva istú rolu a občas je zdrojom zbytočného doťahovania, podobného aké nastávalo medzi niektorými českými a slovenskými nacionalistami v deväťdesiatych rokoch. A písma? Obe sú oku lahodiace a čisto subjektívne sa mi zdá najkrajšie práve gruzínske Mkhudruli.
Typická mozaika a názov ulice v meste Goris v arménskom jazyku 
V arménskom kláštore Tatev nájdeme množstvo vytesaných nápisov
A ako je to so staršími gruzínskymi abecedami „Asomtavruli“ a „Nuškuri“? Súbežne s treťou – súčasnou abecedou Mkhedruli – používané gruzínskou pravoslávnou cirkvou, jej hlava Ilja II. dokonca vyzýva veriacich, aby ich súbežne používali a zachovávali si tak tradíciu. Asomtavruli sa navyše často využíva i dnes v ikonografii a pri výzdobe sakrálnych exteriérov. Od roku 2016 sú gruzínske abecedy zapísané na listine nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zaujímavosťou na záver je skutočnosť, že gruzínske abecedy po istú dobu používali aj iné regionálne jazyky nepatriace do Kartvelskej jazykovej skupiny – napríklad osetský, abcházsky, ingušský či čečenský. Čo dodať? Ak vás zaujímajú písma alebo chcete byť gramotnejší, stačí sa vybrať – vyzbrojení perom, papierom, chuťou a trpezlivosťou – na južný Kaukaz.
